Škola
1.: Ako to všetko začalo - obdobie od vzniku školy do vojny (školské roky 1924/25 - 1937/38)
Naša história sa začala písať v roku 1921 - z podnetu II. štátnej ľudovej školy v Bratislave, ako návrh na zriadenie triedy/školy pre zaostalé deti v školopovinnom veku. K tvoreniu učebných osnov pre túto (vtedy) pomocnú triedu boli vyzvané všetky štátne ľudové školy v Bratislave. Prvá trieda pre 9 žiakov, administratívne podriadená I. štátnej ľudovej škole na Karpatskej ulici, bola oficiálne zriadená dňa 1. 11. 1924 v prenajatej budove. Tento objekt však staviteľsky nezodpovedal potrebám školy, veď pred i počas vojny bol súkromnou opatrovňou dr. Juraja Schulpeho z Törökkaniži, známeho bratislavského filantropa a majiteľa domov v tzv. Schulpeho kolónii v susedstve YMCY. Jej prvým učiteľom a od roku 1930 (po jej administratívnom osamostatnení) aj prvým správcom sa stal Jozef Procházka. Bol to definitívny učiteľ na II. štátnej ľudovej škole v Bratislave s odbornou skúškou pre výchovu slabomyseľných, jeden z učiteľov, ktorí boli povolaní na Slovensko z Čiech v r. 1919. Spočiatku sa učilo na jednu smenu. Od školského roku 1926/27 celodenne (v stredu a sobotu popoludní bolo voľno). Poobedňajšia návšteva školy bola slabá, neosvedčil sa ani denný útulok, kde zostávali deti cez obed v jednej miestnosti pod dozorom učiteľov a v školskom roku 1931/32 bolo celodenné vyučovanie opäť zrušené.
Prvé roky boli rokmi zvyšovania počtu žiakov i tried (pribudli aj triedy nemecké a maďarské) a ich pribúdaním aj umiestnenie v rôznych lokalitách mesta: postupne pribudli triedy na Felbigerovej ulici, v Sokolovni v Madáchovej ulici, vo Valonskej ulici, neskôr nahradené triedami v Živnodome, v Dornkappli v Masarykovej kolónii na Trnávke a na Palisádoch. V školskom roku 1932/33 bola k pomocnej škole administratívne pripojená aj zvláštna trieda pre telesne postihnutých pri ortopedickej klinike na Hlbokej ceste. Až v školskom roku 1937/38 sa roztrúsené triedy školy dostali pod jednu strechu k už existujúcim triedam - do 3 prerobených trojizbových bytov v Živnodome na Živnostenskej ulici, do zďaleka nie vyhovujúcich priestorov. Mimo zostali len triedy v Trnávke.
Od založenia školy sa kládol veľký dôraz na pracovné návyky žiakov. Na škole krátky čas (pre nedostatok financií) v roku 1936 pôsobil učiteľ stolárstva. V školskom roku 1936/37 bol škole pridelený pozemok pre školskú záhradu, na ktorom bol vystavaný domček s dielňou pre záhradníka, kde pracovalo 5 chlapcov, ktorí neboli schopní zamestnať sa v praktickom živote. Po dvoch rokoch sa ale škola pre veľkú vzdialenosť a vysoké náklady záhrady vzdala. V učiteľskom zbore bola aj učiteľka resp. učiteľky ženských ručných prác, neskôr sa zaviedlo vyučovanie varenia.
Na škole sa stali tradíciou školské slávnosti s koncertnými hudobnými vystúpeniami učiteľov, vianočné besiedky s nádielkou, koncoročné akadémie s recitáciou, rytmikou, telocvičnými a divadelnými vystúpeniami žiakov. Deti vítali vzácne osobnosti, ktoré navštívili Bratislavu, chodili na výlety do blízkeho i vzdialenejšieho okolia mesta. Zaujímavé akcie mohli byť zdokumentované už od roku 1929 školským fotoaparátom.
Škola zväčša mala zabezpečenú i zdravotnú starostlivosť. Už v školskom roku 1927/28 všetkých žiakov školy vyšetril prednosta psychiatrickej kliniky Komenského univerzity v Bratislave prof. Zdenek Mysliveček. Keď bol v roku 1931/32 zriadený pedologický ústav, boli tam vyšetrovaní žiaci pred prijatím na pomocnú školu a po jeho zániku v roku 1935/36 túto funkciu prebrala psychiatrická klinika.
Sociálna starostlivosť pre chudobných žiakov školy mala podobu mliečnej akcie alebo bezplatných obedov, ošatenia a obutia, či zakúpenia električenky z rôznych zdrojov (zbierky, činnosť spolkov, akcie firiem, inštitúcie starostlivosti o mládež).
Raz alebo dvakrát za rok sa konali rodičovské porady a v roku 1930/31 sa na jednej z nich rokovalo aj o založení spolku pre slabomyseľných.
Pod vedením cvičnej učiteľky už vtedy školu každoročne navštevovali poslucháči pedagogickej akadémie a učiteľského ústavu v Bratislave. Pozornosť jej venovali i okresní a zemskí inšpektori.
V školskom roku 1934/35 oslávila škola 10.výročie existencie prednáškovým večerom o slabomyseľnom (úchylnom) dieťati. V školskom roku 1937/38 mala škola už 12 tried (7 slovenských, 4 nemecké, 1 maďarskú) a 213 žiakov.
2.: Roky zmien - vojnové a povojnové obdobie (školské roky 1938/39 - 1949/50)
V školskom roku 1938/39 nastali veľké zmeny v zložení učiteľského zboru i v nadriadených školských úradoch. Učitelia českej národnosti boli daní k dispozícii Protektorátu, do Čiech sa vrátil aj riaditeľ Jozef Procházka. Administratívne a pedagogicky sa osamostatnili nemecké triedy, hoci hospodársky zostávajú pod spoločnou správou slovenskej pomocnej školy s maďarskou pobočkou. V tomto období sa škola dvakrát člení. V školskom roku 1940/41 z tried v Trnávke vzniká II. pomocná škola a v školskom roku 1949/50, kedy pre veľký počet žiakov už hrozila trojzmennosť, bola na Žižkovej ulici pre deti z okolia hradu zriadená III. pomocná škola. Od školského roku 1945/46 sú v Živnodome už len slovenské triedy. V roku 1949 dostávajú školy tohto typu názov osobitná škola.
Vojnové roky 1943-1945 boli ťažké. Nedostatok učiteľov, ktorí narukovali, bol citeľný, absencia žiakov veľká. Začiatky školských
rokov bývali odložené, zakončenia predčasné, vyučovanie rušené leteckými poplachmi (ktoré však deti znášali bezstarostne) a pod.
Hľadali sa však nové formy prípravy žiakov na prácu. V školskom roku 1939/40 bola pre najstarších chlapcov zriadená remeselná trieda,
v školskom roku 1948/49 sa žiaci zúčastnili brigády pri stavbe Novej pošty a za odmenu boli zakúpené pomôcky pre dielňu. Od školského
roku 1949/50 prebrala nad školou patronát továreň na nábytok Úsvit, kde sa žiaci nielen zoznamovali so stolárskymi prácami, ale škola
získala aj odpadový materiál na pracovné vyučovanie. V školskom roku 1943/44 bol predmet občianska výchova v 6. triede nahradený
predmetom spoločenská výchova.
V školskom roku 1948/49 boli žiaci prvýkrát v škole v prírode a o rok neskôr sa prvý raz prebehla recitačná súťaž žiakov školy.
Pokračovali tradičné školské slávnosti, vlastivedné vychádzky, konali sa výstavy žiackych prác. Zabezpečená bola aj zdravotná
starostlivosť (školský lekár, zubná a očná prehliadka, zaviedlo sa povinné očkovanie). V školskom roku 1940/41 psychiater dr.
Milan testoval všetkých žiakov školy. Pokračovali aj stravovacie a ošacovacie akcie, po vojne i prilepšovacie dávky od inštitúcii
sociálnej starostlivosti i súkromných osôb (Mrs. Gates). Školu každoročne navštevovali študenti učiteľských akadémií nielen z Bratislavy, poslucháči FF UK a školskí inšpektori. Odborný rast pedagógov zahŕňal exkurzie, pedagogické semináre a doškoľovací kurz pre učiteľov s neúplnou kvalifikáciou, ktorí prišli po podstatných zmenách v učiteľskom zbore v školskom roku 1943/44. V spolupráci s ostatnými ústavmi pre úchylnú mládež sa z iniciatívy správcu školy vytvára pedagogický odbor učiteľov liečebnej nápravy s pracovným charakterom.
V školskom roku 1940/41 bola spracovaná informatívna brožúrka "16 rokov Pomocnej školy v Bratislave". 25. výročie svojej existencie
oslávila škola v školskom roku 1948/49 liečebno-pedagogickým seminárom pomocných škôl na Slovensku a jubilejnou výstavou žiackych prác,
ktorej venovala pozornosť odborná i laická verejnosť a tlač.
Za celé obdobie však škola stále márne bojovala o primerané priestory.
V školskom roku 1949/50 mala škola po dvojitom odčleňovaní 11 tried a 155 žiakov. V jej vedení sa vystriedali štyria riaditelia:
1938/39 - 1940/41 Ernest Šimončič
1941/42 - 1944/45 Fridrich Masár
1945/46 - 1947/48 Ružena Bylinská
1948/49 - 1949/50 Jozef Vajczik
3.: Roky kryštalizácie - päťdesiate a šesťdesiate roky (školské roky 1950/51 - 1969/70)
V tomto období škola intenzívne pracovala na skvalitňovaní svojho polytechnického zamerania. V školskom roku 1950/51 prebehol pokus zaviesť odborný výcvik pre žiakov 2. stupňa (ktorý stroskotal na problémoch so zaradením do rozvrhu). V školských rokoch 1954/55 až 1957/58 robili žiaci posledného, 8. ročníka, záverečné skúšky aj z pracovného vyučovania. V školskom roku 1959/60 -1963/64 boli žiaci na zemiakovej a repnej brigáde, pracovali pri výstavbe jasiel na Leškovej ulici. Škola stále existovala v nevyhovujúcich priestoroch, žiadosti o pridelenie vhodnej budovy nadriadené orgány neriešili. Napriek tomu jej prednosťou už v školskom roku 1955/56 vďaka zintenzívnenej spolupráci s patronátnym závodom bola dobre vybavená dielňa. V tom istom školskom roku bol škole pridelený pozemok pre školskú záhradu na Kolibe (ktorý sa neskôr ešte rozšíril a pribudlo i parenisko a malý skleník). V školskom roku 1956/57 škola provizórne vyriešila aj problém telocvične stavebnou úpravou existujúcich priestorov.
Reformovala sa spoločnosť aj školstvo. V školskom roku 1951/52 sa prestalo vyučovať náboženstvo, o rok neskôr sa overovali nové učebné osnovy. Výsledkom overovania prístupnosti jednotlivých tém a ich náročnosti bolo v školskom roku 1954/55 otvorenie dočasnej - pomocnej triedy pre deti s ťažším postihnutím a pre deti neurotické. Vo vyučovaní však stále používali učebnice pre národné školy a pre osobitné školy existovala len čítanka. V školskom roku 1956/57 sa pripravoval aj návrh nových osnov pre osobitné školy. V školskom roku 1957/58 sa v 6.-8. triede zaviedlo predmetové vyučovanie a o rok neskôr sa v rámci celkovej školskej reformy zaviedla 9. trieda a v OŠ aj S. trieda pomocná. Nové učebné osnovy z roku 1961 (v ktorých majú žiaci 9.triedy 9 hodín pracovného vyučovania a v rozvrhu tak jeden 6-hodinový pracovný deň) sa ďalej v roku 1967 a 1968 upravovali. Zaviedla sa TvO a ILS.
V školskom roku 1960/61 dostali žiaci prvýkrát učebnice a učebné pomôcky zadarmo. V školskom roku 1963/64 dostala mnohé nové pomôcky aj škola (už od roku 1950/51 mala zapožičaný premietací aparát). V školskom roku 1955/56 bol vypracovaný vnútorný poriadok školy, vyučovalo sa na smeny.
V týchto rokoch mali premiéru niektoré dnes už tradičné akcie. Napr. v školskom roku 1962/63 prebehla recitačná súťaž medzi paralelnými triedami, o rok neskôr školské kolo a v školskom roku 1964/65 už aj mestské. V školskom roku 1963/64 škola usporiadala prvé školské, mestské a krajské kolo obľúbených športových hier v atletických disciplínach (behy, skoky, hody).
V školskom roku 1957/58 začalo svoju prácu metodické združenie, ktoré rozšírilo činnosť na ostatné OŠ v Bratislave a združilo k spolupráci takmer 30 učiteľov, uskutočňovali sa otvorené hodiny. Dôraz sa kládol na plánovanie (tematické, výchovné). V tomto období boli mimoriadne vysoké požiadavky na mimotriednu a mimoškolskú aktivitu učiteľov, pod ich vedením pracovalo množstvo krúžkov, svojpomocne zhotovovali učebné pomôcky. V rokoch 1967-70 sa viacerí z nich stali autormi či recenzentmi nových učebníc pre OŠ, mnohí z nich boli za svoju prácu vyznamenaní rezortnými vyznamenaniami. V rámci svojho odborného rastu sa zúčastňovali kurzov, seminárov a konferencií, dopĺňali si svoju odbornosť pre vyučovanie v osobitnej škole štúdiom popri zamestnaní.
Od školského roku 1952/53 existuje pri škole družina, v začiatkoch s dvoma oddeleniami. V školskom roku 1954/55 bola zriadená žiacka organizácia s pestrou činnosťou (napr. celoročné školské medzitriedne súťaže, verejnoprospešné práce, zber), ktorá zastrešovala aj činnosť krúžkov. Zlepšila a zintenzívnila sa spolupráca s rodičmi cez ZRPŠ. Škola privítala mnohých hostí z domova i zo zahraničia. Hospitovali a svoje výstupy tu mali budúci pedagógovia. Škola spolupracovala s VÚP, psychopedickou sekciou Kabinetu špeciálnej pedagogiky.
V školskom roku 1958/59 sa nadviazal bližší kontakt s OŠ v Prahe, prehlbovaný vzájomnými návštevami zástupcov škôl i žiakov, spoločnými pobytmi v škole v prírode, dopisovaním. Škola žila aj svojimi školskými slávnosťami, besiedkami, karnevalmi, čajovými večierkami, návštevami kín, divadiel, výstav, besedami, výletmi a exkurziami. Za účasti mnohých hostí oslávila v školskom roku 1964/65 škola 40. výročie svojej existencie hudobno-recitačným programom "40-ročná škola rozpráva".
V školskom roku 1969/70 mala škola 14 tried a 153 žiakov a za celé toto obdobie sa v nej vystriedali štyria riaditelia:
1950/51 - 1953/54 Fridrich Masár
1954/55 - 1957/58 Vladimír Klincko
1958/59 - 1966/67 Irena Frišová
1966/67 - 1970/71 Ivan Hub
4.: Konečne vo svojom - sedemdesiate a osemdesiate roky (školské roky 1970/71 - 1989/90)
Školský rok 1970/71 je posledným rokom v Živnodome. Hoci existovali projekty - plány na novostavbu na Nekrasovovej ulici či Nad lomom na Drotárskej ulici, napriek neúnavnej snahe jej dovtedajších riaditeľov až po 13 rokoch putovania a 34 rokoch pobytu pod strechou Živnodomu sa dostala osobitná škola do účelovej školskej budovy - na Karpatskej ulici, kde pred 47 rokmi v roku 1924 vznikla. Učitelia i žiaci sa konečne dočkali priestorov, v ktorých nebolo treba celý deň svietiť ani kúriť tuhým palivom a vyberať popol. Spočiatku však chýbali dielne a pracovné vyučovanie sa učilo v provizórne upravených pivničných priestoroch. Výstavba nových dielní začala v rámci akcie "Z" v roku 1975 a aj s pomocou žiakov, ktorí pomáhali pri ich stavbe a zariaďovaní, slúžili svojmu účelu už v školskom roku 1975/76. Svojpomocne sa nad telocvičňou zriadil sklad materiálu a v školskom roku 1980/81 pieskovisko na školskom dvore a rekreačný areál pre školskú družinu. V 70. rokoch sa v škole zariaďuje aj cvičná kuchyňa, v 80. rokoch krajčírska dielňa. V tomto období vzrástol počet žiakov, tried i oddelení školskej družiny-klubu (ktorá však nemá vlastné priestory), v dvoch etapách nastávajú väčšie zmeny aj v učiteľskom zbore.
Podstatne sa menil obsah učebných osnov. V školskom roku 1975/76 sa v 7. a 8. ročníku zaviedol nový predmet branná výchova, pozornosť sa venovala dopravnej výchove, zvýšený dôraz sa kládol na využívanie didaktickej techniky vo vyučovaní. V školskom roku 1978/79 začala nová obsahová prestavba, ku ktorej v roku 1981 vyšli dočasné učebné osnovy pre 1.- 8. ročník variantu A i B (ktorý sa zaviedol od 4. triedy). Učila sa množinová matematika, zaviedli sa nové predmety - náuka o spoločnosti a náuka o prírode - no prví žiaci absolvovali vyučovanie na 2. stupni bez učebníc. Od školského roku 1972/73 bola vytvorená funkcia výchovného poradcu, ktorý sa venoval najmä profesionálnej orientácii končiacich žiakov. Stále pracovali skupiny TvO a ILS.
Dôraz sa však kládol najmä na politicko-výchovnú a ideologickú prácu školy. V školskom roku 1973/74 bol založený kútik revolučných tradícií s priebežne aktualizovanými inštaláciami k rôznym výročiam. O rok neskôr sa žiacka organizácia prebudovala na pioniersku organizáciu s masovou základňou, ktorá pracovala na škole 14 rokov. Za tento čas sa vystriedalo 8 skupinových vedúcich z radov učiteľov, ktorí v tejto funkcii vo svojom čase mimo vyučovania organizovali akcie PO (okienka, besedy a kvízy k pamätným dňom, výročiam a udalostiam, brigády, zber, hliadky LÚČ zamerané na šetrenie vody a elektrickej energie, skupinové zhromaždenia, slávnostné pionierske sľuby, prednášky ap.) - zaznamenávané v samostatnej kronike PO.
V tomto období sa v dvojtýždňových kurzoch uskutočnilo 16 škôl v prírode a 7 týždňových lyžiarskych výcvikových kurzov (prvý v školskom roku 1974/75). Rozšírila sa paleta krúžkov vedených v činnosti školskej družiny, ktoré sa výsledkami svojej práce prezentovali v škole i mimo nej. Škola mala svoju školskú lekárku, ktorá sa venovala prednáškami aj výchove k rodičovstvu a sexuálnej výchove žiakov školy.
V školskom roku 1970/71 sa na škole sústredila činnosť psychopedickej sekcie. V školskom roku 1981/82 bola väčšina vedúcich metodických združení a predmetových komisií pri Pedagogickom ústave mesta Bratislavy z radov učiteľov našej školy, mnohí z nich boli opäť autormi či recenzentmi učebníc pre OŠ a mnohí z nich opäť ocenení rôznymi vyznamenaniami.
V tejto ére však aj niektoré aktivity končia. Po dlhých rokoch (a slávnostných oslavách 20. a 25. výročia neformálnej spolupráce a vzájomnej pomoci) sa v školskom roku 1983/84 prerušila spolupráca s patronátnym závodom. V školskom roku 1986/87 sa uskutočnila tiež posledná návšteva žiakov z družobnej školy v Prahe. Kontakt s touto školou rokmi postupne slabol, až sa v školskom roku 1990/91 po 32 rokoch prerušil. História spoločných či výmenných podujatí však zostáva zaznamenaná v putovnej kronike, uchovanej v našej škole: štrnásť týždenných družobných návštev žiakov (7 v Prahe, 7 v Bratislave), tri spoločné školy v prírode (2 na Slovensku, 1 v Čechách), dve stretnutia zástupcov ZRPŠ a desať stretnutí učiteľov (4 v Prahe a 6 v Bratislave) i oslavy 20. výročia (v Bratislave) a 25. výročia družby (v Prahe).
V 70. rokoch na škole prebiehala ešte mliečna akcia, v rámci ktorej rodičia mohli svojim deťom predplatiť desiatu (mlieko a pečivo), v 80. rokoch dostávali deti zadarmo len mlieko (ktorým plytvali) a neskôr úplne skončila.
Školu so záujmom navštevovali mnohí domáci aj zahraniční hostia. Svoje náčuvy, cvičenia, výstupy a diplomové práce si tu robili poslucháči špeciálnej pedagogiky. V školskom roku 1972/73 škola usporiadala propagačnú otvorenú hodinu a výstavku prác detí OŠ pre riaditeľov ZŠ z I. obvodu.
Žiaci školy sa zúčastnili širokej palety súťaží. Svoju tradíciu už mala recitačná súťaž (v rámci nej žiaci recitovali povinnú a výberovú báseň), ktorú naša škola organizovala 17 rokov a štafetu odovzdala OŠ na Dolinského ulici. V školskom roku 1972/73 prebehlo jubilejné 10. mestské kolo športových hier žiakov. Od školského roku 1976/77 sa konali už aj kolá celoslovenské (v školskom roku 1978/79 organizované našou školou) a aj športové hry žiakov s ťažším mentálnym postihom. Naši žiaci úspešne zápolili v prehadzovanej, minifutbale, športovej gymnastike či streľbe zo vzduchovky. V školskom roku 1982/83 sa uskutočnilo školské kolo zábavnej matematiky, od roku 1984-89 aj mestské kolá organizované postupne bratislavskými OŠ. V rokoch 1974-1988 sa súťažilo aj v zručnosti získanej na Pv (práca z dreva, kovu, drôtu, plechu podľa technického výkresu resp. šitie, háčkovanie podľa predlohy a varenie podľa receptu). Výrobky z Pv boli s úspechom zaslané aj do súťaží pre žiakov základných škôl: v školskom roku 1974/75 do súťaže technickej tvorivosti mládeže STTM a neskôr, v školskom roku 1985/86 do súťaže ZENIT (zručnosť, elán, nápaditosť, iniciatíva, tvorivosť). Žiaci sa úspešne zúčastňovali speváckych, tanečných a výtvarných súťaží a prehliadok na rôznych, až medzinárodných úrovniach. Od školského roku 1985/86 sa každoročne v rámci školy konal literárny kvíz, počas rokov medziškolské olympiády vo fyzike, zemepisná súťaž a súťaž s tematikou ochrany prírody a pamiatok Bratislavy atď.
Od školského roku 1988/89 má v popoludňajších hodinách otvorené priestory pre niekoľko tried Základnej umeleckej školy Miloša Ruppeldta (predtým ĽŠU). V tomto období si škola v päťročných intervaloch pripomínala výročia svojho vzniku. 50 rokov tvorivej, obetavej a úspešnej práce s mentálne retardovanými deťmi oslávila 2-dňovým celoslovenským seminárom, akadémiou a výstavou pre pozvaných hostí, 55. a 60. výročie kultúrnym programom, výstavou a referátmi pre pozvaných hostí a 65. výročie "rodinnou oslavou" s bývalými pedagógmi - dôchodcami). Za toto obdobie sa vo vedení školy vystriedali traja riaditelia:
1971/72 - 1977/78 Zuzana Krišková
1978/79 - 1984/85 Ivan Hub
1985/86 - 1989/90 Alena Jazudeková
5.: A zase zmeny - deväťdesiate roky (školské roky 1990/91-1998/99)
Táto etapa v živote školy zrkadlí zmeny v spoločnosti a s nimi súvisiace zmeny a najmä obmedzenia vo financovaní školstva. Mení sa mnohé. Napr. žiakom sú síce učebnice prepožičiavané zadarmo, ale už si kupujú všetky pomôcky a zošity. Škola sa musí intenzívnejšie snažiť získavať dodatočné prostriedky i materiál na prácu v škole darmi od sponzorov a prenajímaním niektorých priestorov školy v čase mimo vyučovania. Napriek problémom sa škole darí skvalitňovať jej vybavenie. Zriadila sa učebňa LEGOTACTA so špeciálnym tematickým LEGOM a na prácu s ním sú vyškolení pedagógovia s certifikátom. Škola získava fotokopírku a sponzorsky aj počítač. Ruší sa však výdaj obedov v jedálni školy a žiaci sa stravujú v susednej ZŠ. Trend integrácie a vznik špeciálnych tried na základných školách spôsobuje znižovanie počtu žiakov v škole. Výraznejší pohyb nastáva aj v učiteľskom zbore, citeľná je generačná výmena pedagógov.
Je to aj etapa, v ktorej rôzne organizácie prejavujú zvýšený záujem aj o mentálne postihnutých a tlač viac informuje o osobitných školách (i o našej škole). Z podnetu a v spolupráci s výborom Slovenskej komory Československej rady pre humanitárnu spoluprácu vznikla na pôde školy v roku 1992 občianska iniciatíva KIDS (Kamaráti idú do sveta), ktorá si za svoj cieľ dala chrániť záujmy mentálne postihnutých od 3 do 26 rokov. Od 1. 1. 1997 prechádza škola do právnej subjektivity.
Od školského roku 1994/95 sa v školstve opäť zavádza povinná 9-ročná školská dochádzka a v roku 1994 nové učebné osnovy. Deviate ročníky však nemajú žiadne učebnice a nie sú učebnice ani na nový obsah vyučovania dejepisu a občianskej náuky. V tomto období sa ako nepovinný predmet zavádza náboženstvo, prestáva sa klasifikovať občianska výchova a experimentálne aj výtvarná, hudobná a telesná výchova. Od školského roku 1992/93 sa v 1.- 3. ročníku učí podľa týždenného plánu a aktuálnej situácie v triede s prestávkami podľa potrieb. V rámci svojho odborného rastu sa pedagógovia zúčastňujú kurzov pre prácu aj v nových, progresívnych oblastiach, napr. prevencia drogových závislostí a výchova k zdravému životnému štýlu, výchova k rodičovstvu, etická výchova, práca s počítačom a pod. Od 1. 2. 1992 na škole pracuje psychológ.
Od roku 1995 sa mení názov školskej družiny na školský klub. Počet žiakov je kolísavý, v obsadení vychovávateľských miest sú časté zmeny, hľadá sa čo najoptimálnejšia forma jeho práce. V školskom roku 1996/97 sa zriaďuje herňa s atraktívnym vybavením. Na záujmovú a rekreačnú činnosť využíva ŠK časť prostriedkov z dobrovoľného mesačného príspevku rodičov a sponzorské dary.
V škole sa kladie dôraz na skvalitňovanie vyučovania pracovného vyučovania ako hlavného predmetu na osobitnej škole. V rámci metodického združenia a predmetovej komisie Pv bola vypracovaná úprava učebných osnov z pracovného vyučovania v 1.- 9. ročníku s ohľadom na veľmi dobré podmienky na jeho vyučovanie na škole. Vyhodnotená a ukončená bola v školskom roku 1990/1991 výstavou výrobkov, ktorá mala metodický charakter. Práce a výrobky žiakov sú však prezentované pravidelne koncom školského roka - samostatne alebo v spojení s inou spoločenskou akciou, v školskom roku 1997/98 aj verejne v reklamnom výklade v podchode na Klariskej ulici. V r. 1999 škola prichádza pre jej lukratívnu polohu o školskú záhradu, ktorú využívala od r. 1956.
Na škole sa ale organizujú aj spoločenské akcie - tradičné i svoju tradíciu len zakladajúce. Od školského roku 1990/91 dostáva postupne nový kabát vítanie Mikuláša i času Vianoc. V rokoch 1992-1996 sa konali komunity, do roku 1994 karneval, v školskom roku 1995/96 výstava tvorivosti učiteľov. Tradičné sú akcie pri príležitosti MDD. Od školského roku 1995/96 začína tradícia Juniálesov s bohatým kultúrnym programom pre rodičov, celoročnou prezentáciou výrobkov a prác detí, slávnostnou rozlúčkou s absolventmi a záverečnou diskotékou. V roku 1998 zo školského rozhlasu zaznelo Valentínske okienko, v roku 1999 sa v Zichyho paláci uskutočnila premiéra spoločenského stretnutia rodičov s pedagógmi školy. Rodičia okrem neformálneho rozhovoru s učiteľmi svojich detí mali možnosť pozrieť si videozáznam z vyučovania i prestávok, športu a hier detí v škole, príp. školu sponzorsky podporiť kúpou niektorého z vystavených výrobkov žiakov. Žiaci každoročne navštevujú predstavenia v bábkovom divadle, filmové predstavenia. Zorganizovalo sa 8 školských výletov, 9 škôl v prírode a 1 lyžiarsky kurz (ktoré však, čoraz viac nad možnosti finančne zaťažujú rodičov). Na rôznych kultúrnych a spoločenských podujatiach sa v škole vystriedali mnohí hostia, umelci, hudobné skupiny, tanečné súbory, zástupcovia občianskych združení, poslucháči škôl.
Priebežne prebiehajú a nové formy dostávajú rôzne mimoškolské aktivity, ktoré sa konajú na škole, alebo ktorých sa naši žiaci zúčastňujú. Obľúbenými sú športové podujatia (vytrvalostný beh Okolo Slovnaftu, súťaž v stolnom tenise, medzinárodná súťaž v unifikovanom futbale, bratislavská liga osobitných škôl vo futbale a prehadzovanej a pod.). Veľmi úspešní boli naši žiaci aj na športových podujatiach v zahraničí - medaily priniesli napr. v r. 1995 z Letných špeciálnych olympijských hier v New Haven a v r. 1997 zo 6. zimných špeciálnych olympijských hier v Toronte. Ďalšími obľúbenými akciami v posledných rokoch, ktorých sa naše deti s úspechom a oceneniami zúčastňujú, sú výtvarné súťaže nielen pre deti z OŠ, napr. Európa v škole, Radi športujeme, Bývanie očami detí, Mesiac detskej tvorby a pod. V r. 1998 získala škola Cenu starostu v projekte Bratislava čistejšia a krajšia. Naše deti sa svojim speváckym programom zvykli prezentovať aj mimo školu, vystúpením pre seniorov či deti MŠ a OMŠ. V škole pracujú rôzne záujmové krúžky napr. športový, futbal, plávanie, stolný tenis či aerobic, turistický a spevácky krúžok, krúžok šikovných rúk. Žiaci školy s pedagógmi navštevujú múzeá, aktuálne výstavy, chodia na rôzne exkurzie. V škole prebiehajú kvízy z jazyka slovenského, matematiky a vlastivedy, ktoré v rôznych obdobiach menia názov podľa charakteru úloh.
V tomto období škola oslávila svoje 65. výročie slávnostnou akadémiou v "rodinnom kruhu" a svoje 75. výročie slávnostnou akadémiou pre pozvaných hostí, bývalých pracovníkov, rodičov a žiakov školy, spojenou s výstavou prác a výrobkov detí.
Za tento čas mala škola postupne dve riaditeľky:
1989/90 - 1990/91 Daniela Šimeková
od školského roku 1991/92 PaedDr. Katarína Brťková
6.: 75. výročie školy (školský rok 1999/2000)
Tento školský rok je rok ako každý iný, i keď jubilejný. Zmena je život a v tomto roku nám opäť pribudli nové - mladé kolegyne. Prišli aj noví žiaci, ale ako sa v posledných rokoch stáva pravidelne, až do ročníkov druhého stupňa - po neúspechu v niektorej zo špeciálnych tried ZŠ, alebo z viac či menej skrytých, skôr mimointelektových dôvodov, pre ktoré v ZŠ zlyhávali. Žiaci 9. ročníka sa pomaly pripravujú na prijímacie skúšky do odborného učilišťa. Tento školský rok sme podali všetkým deviatakom prihlášky do Odborného učilišťa na Švabinského ulici v Petržalke, ktoré je koncipované pre žiakov osobitných škôl bez výraznejších zdravotných problémov. Pre tých druhých je z našich skúseností optimálnejšie Odborné učilište pre telesne postihnutú mládež na Dúbravskej ceste na Patrónke. Akýmsi meradlom efektu vzdelávacej práce učiteľov našej školy môže byť úspešnosť našich žiakov, a preto sme hrdí, že v posledných rokoch sa do odborného učilišťa prihlásili všetci končiaci žiaci a všetci boli na učilište aj prijatí. Hlásia sa do učebných odborov murár, maliar, obuvník, záhradník/záhradníčka, sanitár/sanitárka, krajčírka, gazdiná a do atraktívneho odboru kuchár/kuchárka príp. v OU TPM do odboru knihár/knihárka. Obraz o učilišti mali možnosť získať na exkurzii v ňom, ktorej sa pravidelne zúčastňujú žiaci 7.- 8. ročníka. Okrem niekedy viac a niekedy menej usilovného učenia sa naši žiaci už zúčastnili (a ako takmer vždy s úspechom) niekoľkých podujatí. Napr. svojimi vlastnoručne vyrobenými darčekmi dojali seniorov I. bratislavského obvodu. Ich obrázky využil Slovenský plynárenský podnik pri tvorbe svojich novoročeniek. Konalo sa aj školské kolo recitačnej súťaže, prebiehajú súťaže športové, pripomenuli sme si kľúčové sviatky a sme plne zaujatí prípravou slávnostnej akadémie k 75. narodeninám školy...
kontakt: webdesign, servis: AATUH